Originálny názov plemena : English Setter
Krajina pôvodu : Veľká Británia
Doba vzniku : 18. storočie
Pôvodné využitie : Poľovačka pernatej zveri
Dnešné využitie : Stavací pes, lovecký pes, spoločník
Priemerná dĺžka života : 12 rokov
Hmotnosť : 25 - 30 kg
Výška : Pes: 65 - 68 cm Fena: 61 - 65 cm
Krajina pôvodu : Veľká Británia
Doba vzniku : 18. storočie
Pôvodné využitie : Poľovačka pernatej zveri
Dnešné využitie : Stavací pes, lovecký pes, spoločník
Priemerná dĺžka života : 12 rokov
Hmotnosť : 25 - 30 kg
Výška : Pes: 65 - 68 cm Fena: 61 - 65 cm
História
Najstaršia zmienka o "španielovi" v Anglicku pochádza z roku 1485, neskorší termín seter používa Dr. J.Caius v najstaršej knihe o psoch britských ostrovov z roku 1570 práve v súvislosti s loveckými španielmi. Dnes jediné užívané označenie SETER je odvodené od zvláštneho spôsobu pri poľovačke - vystavovaniu, kedy setri pri upozornení lovca na prítomnosť zvere usadali (set), takže skrátením zo sedavého psa - setting dog - vznikol názov seter. Výraz siting spaniel sa objavuje ešte roku 1704 v encyklopedickom diele Dictionarum Rusticum et Urbicum. Pôvod anglického setra, dvoch írskych setrov a gordonsetra je odvodzovaný od anglických loveckých španielov, hlavne od anglického špringršpaniela. Jednotlivé plemená setrov od seba neboli prakticky ešte na konci 18.storočia rozlišované Anglický autor Taplin v diele The Sportsman Cabinet usudzuje, že anglický seter vznikol krížením španielov používaných na vodnú prácu a pointera. K rozlíšeniu plemien setrov dochádza až na základe charakteristického sfarbenia. Najväčšie zásluhy na rozvoji anglického setra patria Edwardovi Lawerackovi, ktorý položil základ modernej samostatnej línie v roku 1825, a jeho pokračovateľovi Purcellovi Llewellinovi. Preto tiež niektorá staršia literatúra hovorí o setrovi lawerackovom. Po prvýkrát boli anglickí setri vystavovaní 28.1.1859 na výstave v Newcastlu, kde pravdepodobne začína ich všeobecná obľuba v Anglicku a následný export do Európy a Kanady. K nám sa anglickí setri, ako vlastne všetci anglickí stavači, dostali v súvislosti s dovozom anglických plnokrvných koní na dvory šľachty okolo roku 1850, kde boli používaní ako špeciálni stavači na pernatú zver. Druhý a rozhodujúci príliv je datovaný rokom 1935, kedy sa už objavujú anglickí setri pri praktickom poľovníctve v hojnejšom počte a zúčastňujú sa takisto skúšok a výstav loveckých psov. Od roku 1950 sa u nás chovaná populácia čo do počtu prakticky nemení, ale s potešením sledujeme neustále kvalitnejšie odchovy a to po všetkých stránkach.
Najstaršia zmienka o "španielovi" v Anglicku pochádza z roku 1485, neskorší termín seter používa Dr. J.Caius v najstaršej knihe o psoch britských ostrovov z roku 1570 práve v súvislosti s loveckými španielmi. Dnes jediné užívané označenie SETER je odvodené od zvláštneho spôsobu pri poľovačke - vystavovaniu, kedy setri pri upozornení lovca na prítomnosť zvere usadali (set), takže skrátením zo sedavého psa - setting dog - vznikol názov seter. Výraz siting spaniel sa objavuje ešte roku 1704 v encyklopedickom diele Dictionarum Rusticum et Urbicum. Pôvod anglického setra, dvoch írskych setrov a gordonsetra je odvodzovaný od anglických loveckých španielov, hlavne od anglického špringršpaniela. Jednotlivé plemená setrov od seba neboli prakticky ešte na konci 18.storočia rozlišované Anglický autor Taplin v diele The Sportsman Cabinet usudzuje, že anglický seter vznikol krížením španielov používaných na vodnú prácu a pointera. K rozlíšeniu plemien setrov dochádza až na základe charakteristického sfarbenia. Najväčšie zásluhy na rozvoji anglického setra patria Edwardovi Lawerackovi, ktorý položil základ modernej samostatnej línie v roku 1825, a jeho pokračovateľovi Purcellovi Llewellinovi. Preto tiež niektorá staršia literatúra hovorí o setrovi lawerackovom. Po prvýkrát boli anglickí setri vystavovaní 28.1.1859 na výstave v Newcastlu, kde pravdepodobne začína ich všeobecná obľuba v Anglicku a následný export do Európy a Kanady. K nám sa anglickí setri, ako vlastne všetci anglickí stavači, dostali v súvislosti s dovozom anglických plnokrvných koní na dvory šľachty okolo roku 1850, kde boli používaní ako špeciálni stavači na pernatú zver. Druhý a rozhodujúci príliv je datovaný rokom 1935, kedy sa už objavujú anglickí setri pri praktickom poľovníctve v hojnejšom počte a zúčastňujú sa takisto skúšok a výstav loveckých psov. Od roku 1950 sa u nás chovaná populácia čo do počtu prakticky nemení, ale s potešením sledujeme neustále kvalitnejšie odchovy a to po všetkých stránkach.
Typy
V zahraničí možno nájsť rozdiely medzi pracovnými psami a psami výstavnými. Anglický seter využívaný k práci je menší, zatiaľ čo psy výstavné sú väčšie, ťažšie a majú bohatšiu srsť. Na Slovensku nie je výstavný a pracovný typ výrazne rozlíšený.
V zahraničí možno nájsť rozdiely medzi pracovnými psami a psami výstavnými. Anglický seter využívaný k práci je menší, zatiaľ čo psy výstavné sú väčšie, ťažšie a majú bohatšiu srsť. Na Slovensku nie je výstavný a pracovný typ výrazne rozlíšený.
Všeobecný vzhľad
Z hľadiska exteriéru si hlavne všímame celkovej vyváženosti všetkých telesných proporcií, ktoré na seba plynulo naväzujú. Anglický seter má vždy prívetivý výraz a hrdo nesená hlava je dokonalých tvarov. Pohyb jeho tela ozdobeného mierne zvlnenou dlhou srsťou je plavný a pre oko pozorovateľa veľmi interesantný. Hlava je nesená vysoko, je dlhá, s výrazne vystupujúcim tylovým hrboľom a výrazným stopom. Oči s inteligentným výrazom majú oválny tvar a sú vo farbe orieškovo-hnedej až po tmavohnedú, preferuje sa čo najtmavšia farba očí, iba u psov vo farbe "Liver Belton" sú prípustné oči svetlejšie. Papuľa je stredne hlboká a pomerne hranatá, s nosom čiernej alebo jantárovej farby, ktorá zodpovedá farbe srsti. Uši sú nasadené nízko, sú stredne dlhé a priliehajú k lícam. Primerane dlhé telo má krátky, rovný chrbát, hlboký, medzi lopatkami dostatočne široký hrudník a široké, svalnaté, ľahko klenuté bedrá. Chvost je nesený v línii chrbta, je stredne dlhý, dosahuje najviac k pätám. Má byť ľahko prehnutý alebo šablovitý, nesmie byť nesený vyššie než v úrovni s líniou chrbta.
Z hľadiska exteriéru si hlavne všímame celkovej vyváženosti všetkých telesných proporcií, ktoré na seba plynulo naväzujú. Anglický seter má vždy prívetivý výraz a hrdo nesená hlava je dokonalých tvarov. Pohyb jeho tela ozdobeného mierne zvlnenou dlhou srsťou je plavný a pre oko pozorovateľa veľmi interesantný. Hlava je nesená vysoko, je dlhá, s výrazne vystupujúcim tylovým hrboľom a výrazným stopom. Oči s inteligentným výrazom majú oválny tvar a sú vo farbe orieškovo-hnedej až po tmavohnedú, preferuje sa čo najtmavšia farba očí, iba u psov vo farbe "Liver Belton" sú prípustné oči svetlejšie. Papuľa je stredne hlboká a pomerne hranatá, s nosom čiernej alebo jantárovej farby, ktorá zodpovedá farbe srsti. Uši sú nasadené nízko, sú stredne dlhé a priliehajú k lícam. Primerane dlhé telo má krátky, rovný chrbát, hlboký, medzi lopatkami dostatočne široký hrudník a široké, svalnaté, ľahko klenuté bedrá. Chvost je nesený v línii chrbta, je stredne dlhý, dosahuje najviac k pätám. Má byť ľahko prehnutý alebo šablovitý, nesmie byť nesený vyššie než v úrovni s líniou chrbta.
Srsť a farba srsti
Srsť je dlhá a hodvábna, na zadnej strane hrudných a panvových končatín a na vonkajšej strane uší tvorí práporce. Na práporcoch je srsť rovná a hladká a nie príliš bohatá. Na slabinách a hrudi je srsť primerane dlhá, na krku tvorí lem. Na chvoste je vlajka, ktorá visí dolu v dlhých zhlukoch, ktoré začínajú tesne pod nasadením chvosta, ku stredu chvosta sa predlžujú a smerom ku špičke chvosta sa postupne skracujú. Na chvoste je srsť dlhá, lesklá, mäkká a hodvábna, mierne vlnitá, ale nie kučeravá. Na hlave, predných stranách končatín a ostatných častiach tela je srsť krátka a hladká, môže byť mierne zvlnená. Farba srsti môže byť čiernobiela, žltobiela, hnedobiela alebo tricolor, t.j. biela s čiernou a trieslovou. Jemne striekaná škvrnitosť má prednosť pred veľkými farebnými platňami.
Srsť je dlhá a hodvábna, na zadnej strane hrudných a panvových končatín a na vonkajšej strane uší tvorí práporce. Na práporcoch je srsť rovná a hladká a nie príliš bohatá. Na slabinách a hrudi je srsť primerane dlhá, na krku tvorí lem. Na chvoste je vlajka, ktorá visí dolu v dlhých zhlukoch, ktoré začínajú tesne pod nasadením chvosta, ku stredu chvosta sa predlžujú a smerom ku špičke chvosta sa postupne skracujú. Na chvoste je srsť dlhá, lesklá, mäkká a hodvábna, mierne vlnitá, ale nie kučeravá. Na hlave, predných stranách končatín a ostatných častiach tela je srsť krátka a hladká, môže byť mierne zvlnená. Farba srsti môže byť čiernobiela, žltobiela, hnedobiela alebo tricolor, t.j. biela s čiernou a trieslovou. Jemne striekaná škvrnitosť má prednosť pred veľkými farebnými platňami.
Povaha
Anglický seter je mierny, dobre ovládateľný a učenlivý pes. Je veľmi milý a prítulný, a preto si stále viac získava obľubu ako rodinný spoločník. Je veľmi priateľský, temperamentný, veselý a celkom nekonfliktný.
Anglický seter je mierny, dobre ovládateľný a učenlivý pes. Je veľmi milý a prítulný, a preto si stále viac získava obľubu ako rodinný spoločník. Je veľmi priateľský, temperamentný, veselý a celkom nekonfliktný.
Spoločenská charakteristika
Anglický seter zbožňuje čo najužší kontakt so svojim pánom a doslova rozkvitá pri spoločne vyvíjaných aktivitách. V rodine je priateľský. Bez vzájomných problémov je i prípadné súžitie s ním v byte. K cudzím ľuďom nebýva agresívny a rovnako bezproblémovo je i v kontakte s ostatnými psami. Pri stretnutí s ďalšími domácimi zvieratami je potrebné vziať do úvahy jeho vrodený silný lovecký pud.
Anglický seter zbožňuje čo najužší kontakt so svojim pánom a doslova rozkvitá pri spoločne vyvíjaných aktivitách. V rodine je priateľský. Bez vzájomných problémov je i prípadné súžitie s ním v byte. K cudzím ľuďom nebýva agresívny a rovnako bezproblémovo je i v kontakte s ostatnými psami. Pri stretnutí s ďalšími domácimi zvieratami je potrebné vziať do úvahy jeho vrodený silný lovecký pud.
