Originálny názov plemena : American Cocker Spaniel
Krajina pôvodu : USA
Doba vzniku : 19. storočie
Pôvodné využitie : Lov na bažanty a jarabice
Dnešné využitie : Spoločník
Priemerná dĺžka života : 13-14 rokov
Hmotnosť : 11-13 kg
Výška : 34-39 cm
Krajina pôvodu : USA
Doba vzniku : 19. storočie
Pôvodné využitie : Lov na bažanty a jarabice
Dnešné využitie : Spoločník
Priemerná dĺžka života : 13-14 rokov
Hmotnosť : 11-13 kg
Výška : 34-39 cm
História
Americkí aj anglickí kokeršpanieli majú rovnaký pôvod. V dávnej histórii boli všetci španieli považovaný za jedno plemeno. V roku 1570 dr. Caius, lekár kráľovnej Alžbety II., popísal vo svojej knihe dve plemená španielov - poľovného psa, ktorý bol silnejší a väčší, a malého španiela, ktorý bol skôr prítulným maznáčikom. Menší a väčší španieli sa začali rozlišovať až v polovici 19. storočia, kedy psy vážiace viac ako 11 kg boli označované ako poľné, a tie menšie ako kokeri. V dnešnej dobe poznáme dve plemená kokeršpanielov - amerického a anglického. Americký kokeršpaniel je najmenším zástupcom týchto poľovných psov, ako samostatné plemeno bol uznaný v roku 1946, kedy AKC pristúpil na rozličné hodnotenie oboch typov kokeršpanielov, a tieto medzi sebou chovatelia prestali krížiť. Americký kokeršpaniel je pomerne moderné plemeno, a preto sa stále ešte vyvíja. Toto plemeno je v USA a Kanade veľmi obľúbené, a získalo si svojich priaznivcov aj inde vo svete.
Americkí aj anglickí kokeršpanieli majú rovnaký pôvod. V dávnej histórii boli všetci španieli považovaný za jedno plemeno. V roku 1570 dr. Caius, lekár kráľovnej Alžbety II., popísal vo svojej knihe dve plemená španielov - poľovného psa, ktorý bol silnejší a väčší, a malého španiela, ktorý bol skôr prítulným maznáčikom. Menší a väčší španieli sa začali rozlišovať až v polovici 19. storočia, kedy psy vážiace viac ako 11 kg boli označované ako poľné, a tie menšie ako kokeri. V dnešnej dobe poznáme dve plemená kokeršpanielov - amerického a anglického. Americký kokeršpaniel je najmenším zástupcom týchto poľovných psov, ako samostatné plemeno bol uznaný v roku 1946, kedy AKC pristúpil na rozličné hodnotenie oboch typov kokeršpanielov, a tieto medzi sebou chovatelia prestali krížiť. Americký kokeršpaniel je pomerne moderné plemeno, a preto sa stále ešte vyvíja. Toto plemeno je v USA a Kanade veľmi obľúbené, a získalo si svojich priaznivcov aj inde vo svete.
Typy
Toto plemeno sa nevyskytuje v žiadnych ďalších varietach.
Toto plemeno sa nevyskytuje v žiadnych ďalších varietach.
Všeobecný vzhľad
Americký koker pôsobí ako dobre osvalený pes s inteligentným a pozorným výrazom. Hlava je zaoblená, s guľatými, plnými očami, ktoré majú ľahko mandľový výraz. Farba očí je tmavohnedá až čierna u tmavých psov, u svetlých jedincov musí byť aspoň oriešková, všeobecne však platí, čím sú oči tmavšie, tým lepšie. Uši sú previsnuté, dlhé a dobre osrstené rovnou alebo jemne vlnitou srsťou. Telo je kompaktné s hlbokým hrudníkom a širokým, dobre osvaleným zadkom. Chvost je u týchto psov kupírovaný a je nesený v línii chrbta.
Americký koker pôsobí ako dobre osvalený pes s inteligentným a pozorným výrazom. Hlava je zaoblená, s guľatými, plnými očami, ktoré majú ľahko mandľový výraz. Farba očí je tmavohnedá až čierna u tmavých psov, u svetlých jedincov musí byť aspoň oriešková, všeobecne však platí, čím sú oči tmavšie, tým lepšie. Uši sú previsnuté, dlhé a dobre osrstené rovnou alebo jemne vlnitou srsťou. Telo je kompaktné s hlbokým hrudníkom a širokým, dobre osvaleným zadkom. Chvost je u týchto psov kupírovaný a je nesený v línii chrbta.
Srsť a farba srsti
Srsť je na hlave jemná a krátka, na trupe strednej dĺžky s hustou podsadou. Srsť má byť lesklá, rovná alebo mierne vlnitá. Farba srsti je čierna, čierna s pálením, svetlo krémová až temne červená, hnedá, hnedá s pálením alebo viacfarebná. U jednofarebných psov sú povolené biele znaky na hrudi alebo hrdle, inde na tele sú neprípustné. Viacfarebné psy musia mať dve alebo viac farieb od sebe zreteľne ohraničené, jedna z týchto farieb musí byť biela. Odchýlky vo farebnosti sa na výstavách penalizujú alebo diskvalifikujú. Presná farebnosť je uvedená v chovnom štandarde tohoto plemena.
Srsť je na hlave jemná a krátka, na trupe strednej dĺžky s hustou podsadou. Srsť má byť lesklá, rovná alebo mierne vlnitá. Farba srsti je čierna, čierna s pálením, svetlo krémová až temne červená, hnedá, hnedá s pálením alebo viacfarebná. U jednofarebných psov sú povolené biele znaky na hrudi alebo hrdle, inde na tele sú neprípustné. Viacfarebné psy musia mať dve alebo viac farieb od sebe zreteľne ohraničené, jedna z týchto farieb musí byť biela. Odchýlky vo farebnosti sa na výstavách penalizujú alebo diskvalifikujú. Presná farebnosť je uvedená v chovnom štandarde tohoto plemena.
Povaha
Americký kokeršpaniel je dobre vychovateľný, inteligentný a milý pes. Jeho povaha je vyrovnaná a veselá, je veľmi temperamentný a živý, nikdy nebýva nudný. Je to príjemný spoločník a kamarát.
Americký kokeršpaniel je dobre vychovateľný, inteligentný a milý pes. Jeho povaha je vyrovnaná a veselá, je veľmi temperamentný a živý, nikdy nebýva nudný. Je to príjemný spoločník a kamarát.
Spoločenská charakteristika
Americký kokeršpaniel potrebuje tesný kontakt so svojim pánom, ktorému je veľmi oddaný, niekedy je na ňom až citovo závislý. Celej rodine býva veľmi príjemným a veselým priateľom a ideálnym kamarátom. Miluje ľudí, a aj k cudzím ľuďom sa chová väčšinou pekne a disciplinovane. Je to veľmi spoločenský pes a súžitie s ostatnými psami alebo inými domácimi zvieratami býva bez problémov.
Americký kokeršpaniel potrebuje tesný kontakt so svojim pánom, ktorému je veľmi oddaný, niekedy je na ňom až citovo závislý. Celej rodine býva veľmi príjemným a veselým priateľom a ideálnym kamarátom. Miluje ľudí, a aj k cudzím ľuďom sa chová väčšinou pekne a disciplinovane. Je to veľmi spoločenský pes a súžitie s ostatnými psami alebo inými domácimi zvieratami býva bez problémov.

Zaujímavosť:
Americký kokeršpaniel bol vo Veľkej Británii zaregistrovaný až v roku 1968 a odvtedy si získal veľký úspech a popularitu.
Srsť anerického kokeršpaniela si vyžaduje veľkú starostlivosť.
Americký kokeršpaniel bol vo Veľkej Británii zaregistrovaný až v roku 1968 a odvtedy si získal veľký úspech a popularitu.
Srsť anerického kokeršpaniela si vyžaduje veľkú starostlivosť.